Keď sme Dianu kúpili bola ucupkaná, nervózna, odmietala sa ohnúť, uvoľnenie a natiahnutie dopredu- dole jej nič nehovorilo. Chcela hlavne rýchlo klusať alebo cválať, samozrejme, s hlavou hore a prehnutým chrbtom. Nervózne hrýzla zubadlo a pri jazdení bolo počuť ako klepe zubami.
Pravdepodobne sa pýtate, prečo sme ju kúpili, keď som chcela jazdiť drezúru. Mala som jasne stanovené kritéria. Bohužiaľ, nebolo reálne, aby som našla koňa, ktorý spĺňa úplne všetky.
Pár mesiacov po kúpe som otehotnela, a tak sa nám s Dianou podarilo stihnúť len jedny hobby preteky určené primárne pre deti, kde sme odjazdili iba klusovú úlohu.
Potrebovala som si hlavne odskúšať, ako sa Diana bude správať v neznámom prostredí, s neznámymi koňmi a ruchom. Ísť aj cvalovú úlohu, nemalo význam. Diana nezaskakovala na pomôcku, len sa rozletela v kluse a z toho potom začala cválať. Cval asi tiež ťažko nazvať cvalom, skôr išlo o zbesilú jazdu a miestami trysk. Celé zle.
Ako tehotná som už nejazdila. Venovala som sa viac práci zo zeme, zaradili sme bariéry, kavalety, nižšie skoky. Sem- tam zviezla nejakého pokročilejšieho jazdca v jazdeckej škole.
Ďalší rok ku koncu mája som sa opäť vrátila do sedla. Musela som v prvom rade nabrať späť kondičku a svalstvo. Podľa toho vyzerali aj moje tréningy. Jazdila som spočiatku na iných koňoch, pretože môj neistý sed a zlá rovnováha v sedle Dianu skôr vyrušovali. Potom, čo som sa opäť dostala do akej- takej formy, začali aj pravidelné tréningy s Dianou.
Ešte pred tehotenstvom ma chodila trénovať jazdkyňa z neďalekého klubu a pracovali sme hlavne na takte a uvoľňovaní. V tom som sa snažila pokračovať pri práci zo zeme, takže keď som sa vrátila do sedla už sa Diana zvládala natiahnuť dopredu- dolu a zadnými nohami vykračovala viac pod seba, upravil sa aj takt. Pomaly sme sa mohli teda začať venovať aj zlepšeniu priľnutia.
Vypracovala som si presný plán tréningov. Už som mala odsledované, ako pôsobia rôzne úlohy na Dianu. Presne viem, ktoré cviky robiť na začiatku hodiny, ktoré, keď znervóznie, ako zavádzať nové úlohy, atď.
Mať premyslený systém tréningov je nesmierne dôležité- je to polovica úspechu. Nekrútim sa už na tom istom mieste, ale každý tréning je posun vpred. Všetko si zapisujem do Diáru ambiciózneho jazdca. Ak sa objavia opakovane nejaké problémy, môžem si v ňom ľahko nájsť svoje predchádzajúce riešenia. Tiež dobre vidím napredovanie, a to ma motivuje ešte viac.
Ako ste na tom vy? Viete, čo potrebujete trénovať? A ktoré úlohy sú na to vhodné? Viete, kam sa chcete posunúť? Viete, kde sú vaše kvality a nedostatky?
Je úplne jedno, či jazdíte na školných koňoch v jazdeckej škole alebo máte vlastného koňa. Ak jazdíte pravidelne s trénerom, dosť pravdepodobne má plán vašich tréningov premyslený.
Samozrejme, v jazdeckej škole je plánovanie trošku náročnejšie, pretože záleží od množstva lekcií, ktoré máte týždenne, úrovne koní, ďalších jazdcov, a pod. Skúste sa porozprávať s inštruktorom a prediskutujte s ním vaše možnosti a návrhy, akým smerom by ste sa chceli uberať.
Veľa vecí si však dokážete pripraviť aj sami. Napr. váš sed – naštudujte si, ako má vyzerať správny sed, zhodnoťte si ten svoj a napíšte, na čo si pri ďalších lekciách dáte pozor. Nečakajte, kým vás na nedostatky upozorní tréner. Často si počas hodiny musí všímať toho ďaleko viac a nedokáže vás každú minútu upozorňovať na tú istú chybu.
Po hodine si spravte poznámky, čo vám nešlo + ako to budete riešiť nabudúce, čo vám išlo, na čo si na ďalšej hodine dáte pozor, a pod. Nespoliehajte sa na to, že si to zapamätáte. Spýtajte sa sami seba: „Opakuje mi tréner na každej hodine to isté? Je to preto, že danú vec nezvládam spraviť alebo jednoducho na to zakaždým zabudnem?“
To, ako efektívne budete napredovať v jazdení je na vás. Tréner je len váš pomocník. Nemôže za vás jazdiť. Aj keď je jazdenie veľmi praktická záležitosť, nepodceňujte ani teoretickú prípravu. Prichádzajte na hodinu vždy pripravení, majte naštudované veci aj o pár lekcií (stupňov) dopredu. Všetko vám potom bude dávať väčší zmysel, a keď príde ten správny čas, krásne to do seba pozapadá.