Prečo som sa rozhodla kúpiť Dianu?

Mala som jasne stanovené kritéria:

• Povaha

Vzhľadom na moju povahu a vlastnosti, sú pre mňa vhodnejšie energické kone, vyžadujúce pokojného, jemného jazdca, ktorý sa zameriava na detail a precíznosť pomôcok. Keďže mojim zámerom bolo pretekať, s pretekmi skúsenosti nemám a nie som typ smelého, nebojácneho človeka, potrebovala som koňa, na ktorého sa budem môcť, čo sa týka správania a poslušnosti spoľahnúť, aby som sa mohla plne sústrediť na jazdenie a predvedenie úlohy. Mám rada kľud a pokoj, čo k pretekom rozhodne nepatrí, a preto môj kôň musel zostať pokojný a vyrovnaný za každých okolností.

• Rozpočet

Iste existuje kôň, ktorý by spĺňal všetky moje očakávania, dosť pravdepodobne by som však na neho nemala financie. Nemohla som myslieť pritom len na financie na kúpu koňa, ale aj na výstroj, náklady na ustajnenie, prevoz, preteky, tréningy.

• Prijazdenosť

Hľadala som koňa, ktorý už má skúsenosť s pretekmi a má drezúrne predpoklady. Takéto kone, ktoré ponúkali v tom čase na predaj, však nespĺňali moje najdôležitejšie kritérium- povahové vlastnosti alebo ak spĺňali, boli ďaleko nad našimi finančnými možnosťami. Preto som sa rozhodla z tohto kritéria upustiť a hľadala som koňa, ktorý má dobré základy, aby som mohla ďalej pokračovať vo výcviku. Koniec koncov tréning a práca s koňmi je to, čo ma baví najviac. Preteky mali byť nakopnutím a motiváciou, pretože mi začal chýbať jasný cieľ a systém napredovania, ale aj merítkom mojich schopností. A čo jazdcovi nastaví zrkadlo lepšie ako kôň, ktorého si pripravuje sám?

• Pohlavie, plemeno

Keďže som tak trošku aj chovateľ a nie len jazdec, chcela som po svojom koňovi časom aj žriebä, ktoré by som si, samozrejme, nechala a prijazdila. Preto sme hľadali kobylu, ideálne s pôvodom. Na konkrétnom plemene nám až tak nezáležalo. Nakoniec máme kríženca, ale to mi neprekáža. Kobyla však musela byť, valachov som ani nepozerala, aj keď sa predávajú lacnejšie ako kobyly. Druhým dôvodom rozhodnutia pre kobylu boli prípadné zranenia. Keď sa kobyla stane nevyužiteľnou na jazdenie aspoň sa môže dať pripustiť. Aj keď v prípade vážnejších zdravotných problémov je pripustenie veľmi otázne. Tento dôvod bol však naozaj len okrajový.

• Vek

Hľadali sme koňa okolo 8 rokov, max. do 10 rokov. Diana mala v čase kúpy 5 rokov.

• Telesná stavba

Keďže nie som veľmi vysoká, chcela som koňa primerane svojej výške a váhe, čiže okolo 160cm a štíhleho rámca. Presne taká je Diana. Jazdím aj vyššie kone, ale popravde, cítim, že na takýchto koňoch sa mi ťažšie jazdí a jednoducho mi moc nepasujú.

Aká je teda Diana?

Prvý bod: „Povaha“ do bodky spĺňa. Viem, že aká je doma, taká bude aj na pretekoch. Nerozrušia ju nové veci, neznáme predmety, hluk, ruch, druhé kone,… Môžem sa na ňu spoľahnúť.

Je energická, jemná a citlivá na všetky pomôcky. Stačí, že sedím krivo a hneď ma na to upozorní svojou krivosťou. Mám tvrdšiu ruku, hneď stuhne a ide strnulo. Nemôžem tak nič zanedbať. Učí ma nepodceňovať správnosť a presnosť pomôcok do najmenších detailov, a to ma baví a posúva vpred.

Je neskutočne pracovitá a vnímavá, čo jeden deň trénujeme, na ďalší sama ponúka. Občas je síce až príliš iniciatívna, pracuje na 200% a predbieha moje pomôcky, ale pre mňa je toto výhodnejšie, pretože napreduje z tréningu na tréning.

Diana mala v čase kúpy za sebou cca 2-mesačný výcvik. Dovtedy žila na pastvinách. Bolo na nej vidno, že by si pre svojho jazdca „nohy-ruky“ dolámala len, aby bol spokojný. To je to plnokrvné srdce, ktoré ma neskutočne fascinuje a pripomína mi môjho prvého, životného, koňa- Vilmu.