Čomu ma učí neúspech

Tento článok rozhodne nie je mojim mudrovaním, ako nebyť sklamaný alebo správne prežívať neúspech. Chcela by som ním povzbudiť tých, ktorí majú strach a váhajú, či má zmysel ísť si za svojim snom. Pretože majú pocit, že nie sú dosť dobrí alebo na to nemajú, prípadne majú strach z neúspechu, hanby, čo si pomyslia druhí. Všetko závisí len od vášho postoja a nastavenia mysle. Preto sa nebojte a choďte do toho. Samozrejme, nie hlava nehlava. Ale s jasným plánom a prípravou.

Nečakajte na to, kým budete bezchybní, lebo to sa nikdy nestane.

Nikto nie je dokonalý. Dávajte si malé čiastkové ciele, ale trvajte na ich splnení. Možno budete mať pocit, že stojíte na mieste, lebo vaše kroky budú maličké. Keď sa však po čase obzriete, zistíte, že ste prešli veľký kus cesty, nabrali skúsenosti, vedomosti, sebavedomie a silu. Netúžte byť hneď majstrami sveta, ale snažte sa byť lepší, ako ste boli včera.

Ako to mám ja?

Keď idem do niečoho nového, pýtam sa sama seba, či mi to za to stojí, mám strach, že mi to nevyjde a budem sklamaná. Po čase som si začala uvedomovať, že jediným neúspechom je vzdať sa. A to, čo som v danom momente vnímala, ako prehru, je vlastne veľkou školou a nakopnutím. Dnes už neúspech vnímam úplne inak. Naučil ma mnohému:

• Vidieť dobré v tom „zlom“

Úspech a neúspech sú veľmi relatívne. To, čo je pre jedného veľkým úspechom, môže predstavovať pre iného veľké sklamanie. Vždy bude existovať niekto lepší od nás. Jedného súpera však máme všetci rovnakého- samého seba. Keď som sa rozhodla chodiť na preteky s Dianou, vedela som, že budeme zažívať samé „neúspechy“. Môžem to vzdať a povedať si, že nie sme dosť dobré a nemáme na to. Aj to tak vyzerá, keď sa porovnám s ostatnými súťažiacimi. Ja som si však dala len jedného súpera. A toho sa snažím porážať každý jeden tréning a každé preteky- SEBA. Takže napriek umiestneniam na chvoste, odchádzam z pretekov ako víťaz. Pretože to, či budem lepšia ako na predchádzajúcich pretekoch, závisí odo mňa. Je uvoľňujúce vedieť, že úspech máte plne v vo svojich rukách.

• Pokore a vďačnosti

Prijímam kritiku a beriem si z nej ponaučenie. Nechávam si poradiť od skúsenejších. Som vďačná za každé jedno zlepšenie a malý úspech. Ďakujem svojim koňom za všetko, čo ma každý deň učia, za to, že mi okamžite dajú najavo, že robím niečo zle. Ďakujem svojej rodine a ľuďom okolo mňa, ktorí ma podporujú, aj keď častokrát vôbec nechápu zmysel celého môjho konania.

• Trpezlivosti

Na svojich cieľoch a snoch trpezlivo pracujem. Viem, že skutočný úspech sa nerodí z večera do rána. Napredujem po malých krokoch, cestu si neuľahčujem a nepreskakujem žiaden stupienok vo výcviku koňa a jazdca. Uvedomujem si, že stavať sa dá len na pevných základoch.

• Systematickosti a plánovaniu

Bez plánu a jasných bodov k dosiahnutiu cieľa sa krútim stále na tom istom. Preto mám jasne stanovené kroky, ktoré musím postupne spĺňať. Všetky sú konkrétne, detailne rozpracované a vychádzajú z reality. Nechcem všetko naraz a netrápim sa nad tým, že niektoré veci zostávajú nedoriešené. Viem, že všetko má svoj čas a raz sa popasujem aj s nimi. Neustále sa vzdelávam a snažím sa pochopiť podstatu a význam pomôcok, úloh, postupnosti vo výcviku.

• Nemať očakávania a nevzdávať sa

Nikdy neviete, čo vás na pretekoch, ale aj tréningu čaká. Aj auto vás občas môže prekvapiť a vypovedať službu. Čo potom živý tvor? Preto sa učím mať len jedno očakávanie. Dať zo seba maximum a spraviť to najlepšie, čo v danej situácii budem vedieť. Možno to nebude to najsprávnejšie riešenie, aké by bolo možné spraviť. Ale nikdy si nevyberiem tú ľahšiu cestu- vzdať sa bez boja, bez úsilia nájsť spôsob, ako to zvládnuť. Následne si vždy zhodnotím celý problém a svoje konanie a snažím sa vziať si ponaučenie do budúcna.

• Byť sama sebe najväčšou oporou

Negatívne myšlienky u mňa nemajú priestor. Nepodkopávam sama sebe sebavedomie tým, že živím v sebe myšlienky o tom, ako sú ostatní lepší, čo všetko nezvládam a neviem alebo ľutovaním sa, že nemám lepšieho koňa, podmienky,… Pracujem s tým, čo mám a teším sa z každého pokroku. Ak niečo nefunguje, hľadám skutočnú príčinu a riešenie bez obviňovania sa.

• Žiť v realite

Reálne zhodnocujem svoju úroveň a schopnosti, bez lietanie v oblakoch a prikrášľovania, ale ani sa nepodceňujem. Uvedomujem si, že doma je majstrom každý a vnímanie seba môže byť dosť skreslené. Preto chodím na preteky, aby som videla druhých jazdcov a vedela porovnať svoju úroveň. Nevnímam ich ako súperov, ale ako inšpiráciu a motiváciu pre vlastné zlepšovanie. Prijímam hodnotenia rozhodcov bez vyhovárania sa na neobjektívnosť a podľa nich zameriavam svoju ďalšiu prípravu. Priznávam si svoje nedostatky a hľadám spôsoby ako ich odstraňovať. Akceptujem rady skúsenejších, z ktorých jazdeckým štýlom a spôsobom práce s koňmi sa stotožňujem.

Čím dlhšie som pri koňoch, tým viac si uvedomujem, že nejde len o jazdenie. Ale život s koňmi je ako nikdy nekončiaci tréning osobného rozvoja.