Skôr, než začneme s koňom pracovať

V tomto článku som spísala niekoľko bodov, nad ktorými je dobré porozmýšľať a mať ujasnené skôr, ako sa pustíte do práce s koňom.

Práca s koňom je dialóg

Dialóg sa dá viesť rôznymi spôsobmi, ja si ho však predstavujem formou „Moderátor (človek) a hosť (kôň)“, ktorí majú pred sebou desiatky rozhovorov.

Dobrý moderátor

• usmerňuje rozhovor, nespráva sa však nadradene,

To, že niečo riadime, nám nedáva právo správať sa povýšenecky alebo diktátorsky. Svojmu hosťovi musíme preukazovať úctu a brať ho ako rovnocenného partnera. My sme totižto tí, ktorí rozhovor potrebujú spraviť, a to nie len dnes, ale aj zajtra, pozajtra, o mesiac, o rok, … Je v našom záujme udržať záujem a ochotu hosťa.

Áno, kôň si vybrať nemôže, vieme ho „donútiť“ s nami pracovať. Ale ozaj ho chceme nútiť? Položte si po každej lekcii (ale aj v priebehu lekcie) otázku:

„Pracuje kôň so mnou dobrovoľne a bude aj zajtra? Alebo aspoň ochotnejšie ako dnes?“

Pýtajte sa každý deň, pretože vzťah sa buduje kúsok po kúsku, nevzniká zrazu, ale takisto sa zrazu ani celý nezrúti.

• má pripravenú osnovu, otázky, smer, akým sa má rozhovor uberať,

Ako prvé si na dialóg vyberte tému, o ktorej viete, že hosťa baví alebo je v nej dobrý. Tým získate jeho pozornosť. Predpokladom však je, že aj vy o tejto téme už čosi viete a máte pripravenú aspoň stručnú osnovu dialógu. Rozhovor musí baviť aj druhú stranu, inak prestane odpovedať alebo odíde a vy predsa chcete robiť ďalší a ďalší rozhovor a chcete sa o hosťovi dozvedieť čo najviac.

Význam tréningových plánov omieľam stále a všade 😀 Takže v tomto článku len v skratke. Myslite na to, že ste v bode A a potrebujete sa dostať do bodu B. Tzn. potrebujete presne vedieť ako vyzerá bod A aj bod B a mať jasnú predstavu, čo všetko treba zvládnuť, aby ste sa premiestnili 🙂 Týka sa to dlhodobých plánov aj krátkodobých, ale aj trénovania jednotlivých cvikov alebo úloh.

• o plánovaných témach sa snaží získať čo najviac vedomostí a, ak je to možné, aj osobných skúseností,

Viesť dialóg o niečom, čomu vôbec nerozumiete, je cesta do záhuby. Nedá sa 100%-tne predvídať, kam sa dialóg môže ubrať. Ak sa však v téme orientujete, dokážete pohotovo reagovať aj na prekvapivé odpovede hosťa.

Ja sa vždy pripravujem najprv teoreticky, hlavne sa snažím aj rozumieť, prečo používať také pomôcky, prečo zachovať taký postup, atď. Jazdenie je logické, a keď sa budete snažiť chápať podstatu a súvislosti, veľa si viete aj sami odvodiť a reagovať tak primerane aj na nečakané situácie.

Následne si vyhľadám videá, kde cvik alebo úlohu predvádzajú krok po kroku. Potom si to skúšam „námatkovo“ bez koňa, aby som si aspoň toľko, koľko je to možné prepojila myšlienky s pohybom tela. A až potom sadám na koňa a trénujem s ním. (Možno vám toto pripadá ako totálna blbosť, ale verte mi: Každý tréner (aj kôň) ocení, keď má na hodine pripraveného žiaka a môže sa hneď pustiť do práce. Kôň má obmedzený čas na tréning, tak ním nemrhajte na veci, ktoré si viete pripraviť aj bez neho.)

• pozná svojho hosťa a prispôsobí svoje vystupovanie jeho povahe, skúsenostiam, záujmom, atď.,

Dobrý moderátor vie, že ak je hosťom malé ustráchané dievčatko, musí otázky dávať iným tónom, inak štylizovať, ako keď vedie rozhovor so skúsenou celebritou, ktorá má navyše len pozitívne skúsenosti s novinármi. Inak vedie rozhovor s cudzincom, ktorý dobre neovláda jeho jazyk, inak s človekom, ktorý má novinárov plné zuby.

Takisto aj kone potrebujú osobitný prístup. Je v záujme človeka, aby sa prispôsobil a naladil na svojho koňa. Našiel si k nemu cestu, získal dôveru.

• nemá problém venovať sa niektorej téme viac, keď vidí, že u hosťa vzbudzuje väčší záujem a otvorenosť,

Držať sa striktne pripravených otázok, znamená okrádať sa o možnosť dozvedieť sa zaujímavé veci, ktoré by nám možno ani nenapadli. Prejaviť záujem o to, čo baví nášho hosťa (koňa), podnieti otvorenosť a posilní dôveru.

• ak nedostáva odpoveď na svoju otázku, skúša otázku formulovať inak,

Pýtať sa a nedostávať odpoveď alebo dostávať odpovede, ktoré nesúvisia s tým, čo sa pýtate, znamená, že sa buď pýtate zle (vaša otázka je nejasná, zmätočná,…), alebo váš hosť ešte nie je pripravený odpovedať.

V prípade koňa je to podobné. Buď vašej pomôcke nerozumie, alebo jej nedokáže vyhovieť. Zmeňte to, skúste na to ísť inak.

Určite vám teraz napadli situácie, keď kôň nechcel vykonať známu vec, ktorú napr. deň predtým s radosťou vykonával. Takže si vravíte: „Rozumie mi, vie to spraviť. Kde je problém?“

Kôň nie je počítač a ani my. Každý deň môže byť všetko inak. Aj keby spojíte najlepšieho jazdca a najlepšieho koňa nie je to záruka automatických víťazstiev. Treba byť vnímavý, žiť v prítomných momentoch, mať otvorenú myseľ, zlepšovať svoje vedomosti a skúsenosti, neustále sa zamýšľať, skúmať, skúšať, hľadať podstatu a fungujúci spôsob.

• ak hosť isté témy odmieta alebo sa im vyhýba, netlačí na neho za každú cenu

Hľadá iný spôsob, ako sa k odpovedi dopracovať, prípadne otázku odloží na neskôr, keď príde na ňu vhodný čas.

Dobrý moderátor, ktorý svojho hosťa pozná, vie však aj predom, do ktorých tém nie je vhodné vrhať sa hneď na začiatku. Zatiaľ si „pripravuje pôdu“. Vie, že ak bude pracovať na zlepšení dôvery (napr. aj tým, že sám odhalí a prizná svoje slabosti), časom sa bude dať rozprávať aj o nepríjemnejším témach.

Neobjavujte Ameriku (alebo koleso)

Čerpajte z poznatkov, ktoré nadobudli iní ľudia. Nesnažte sa robiť veci za každú cenu po svojom. Sú isté zásady, pravidlá a spôsoby, ktoré majú svoj význam, aj keď ho možno teraz ešte úplne nevnímate. Vašou cestou išlo tisíce koniarov, ktorí už vedia, čo sa skrýva aj niekde v diaľke alebo za rohom. Nechajte si poradiť.

Je veľa štýlov a smerov. Vyberte si taký, ktorý vám najviac vyhovuje, pri ktorom cítite, že takto by ste to chceli robiť aj vy. Nájdite si človeka, ktorý je v tom fakt dobrý a nasledujte ho. Možno takého človeka máte blízko seba a možno budete musieť hľadať inde. Každopádne, nájdite si svoj vzor, učte sa od neho alebo sa ním aspoň inšpirujte.

Snažte sa chápať podstatu, prečo robí to, čo robí práve tak, ako to robí, a prečo vlastne vôbec také niečo robí. Spomeňte si, keď ste začínali s jazdením, ako ste nechápali, prečo od vás tréner niečo chce, lebo vám to prišlo nelogické a zbytočné. A po týždňoch, mesiacoch a možno aj rokoch, začalo všetko do seba zapadať.

P.S.: Je veľa spôsobov, ako sa do „Ameriky“ dostať a veľa možností, čo tam robiť.

Neuverte vo vlastnú neomylnosť

Pocit alebo uvedomenie si, že ja to už viem, ja to robím správne a pod., pomaličky zatvára dvere novému poznaniu a možnosti robiť to ešte lepšie. Nehľadajte však ďalších x spôsobov, ako robiť to isté, ale skôr hľadajte spôsob, ako to, čo robíte, robiť jemnejšie, precíznejšie, ohľaduplnejšie.

Nechajte si poradiť, ukázať iný pohľad, vypočujte si aj iný názor. Často sa dá inšpirácia čerpať aj od tých, ktorí na prvý pohľad vedia možno menej ako vy, niekedy totižto stačí len iný pohľad, nestranný, z boku.

Nič si nedokazujte

Práca s koňmi nie je súťaž o to, kto používa viac pomôcok alebo naopak najmenej. Nejde ani o to, kto preskočí vyššiu prekážku alebo získa viac kokárd, kto vie viac trikov, ovláda náročnejší cvik alebo predvedie divokejšie jazdu, ani o to byť lepší ako kamarátka.

Neriskujte svoje zdravie ani to konské len preto, že je niečo „in“. U susedov môže byť „in“ zase presný opak.

Každý máme iné možnosti, podmienky, predpoklady, skúsenosti, vedomosti, povahy, sny, ciele. Na čom však skutočne záleží je zdravie vás a vášho koňa- fyzické aj psychické.

Spýtajte sa sami seba každý večer pred spaním: „Konal/a som najlepšie, ako som vedel/a? Je niečo, čo môžem robiť lepšie? Ako?“

Nikdy to nebude dokonalé

A rozhodne to nebude dokonalé od začiatku. Je úplne normálne, že keď s niečím začínate vyzerá to dosť neohrabane. Nenechajte sa odradiť, pracujte na zlepšení. Všetko si rozdeľte na malé kroky a držte sa svojho postupu. Každý krok najprv upevnite, až potom prejdite na ďalší. Je dôležité mať pevné základy, ktoré vás zachytia, keď spravíte chybu alebo sa niečo nepodarí.

Druhých berte ako inšpiráciu. Nenariekajte, že im to ide a vám nie, ani sa neopúšťajte, že vám to tak nikdy nepôjde. Premýšľajte, prečo im to ide, ako to robia.

Nezabudnite sa pozerať aj späť. Na to, koľko ste toho už dosiahli. Možno pred rokom by ste neverili tomu, že dosiahnete to, čo máte dnes. A možno to, po čom túžite dnes, sa vám o rok bude zdať ako samozrejmosť, nič výnimočné. Buďte na seba pyšný za každý, aj malý, úspech.

Prečítaním článku to nekončí. Nič sa nezmení, ak nespravíte prvý krok. Takže opäť vyzývam:

„Poďte do akcie!“