Ako lonžujem ja, 1. časť

Hneď v úvode musím spomenúť, že lonžovanie chápem len ako jeden zo spôsobov práce zo zeme. Už v článku o marcovej výzve som načrtla, ako prácu zo zeme rozdeľujem ja, v závislosti od toho, na rozvoj ktorej časti koňa sa primárne zameriava- či je to telo, myseľ alebo duša.

Lonžovanie teda vnímam ako prácu najmä s telom koňa. To neznamená, že je pri tom vynechané premýšľanie a pocity, resp. budovanie vzťahu a dôvery. Prioritou je však zlepšovanie kondície, budovanie svalstva, uvoľňovacie a ohýbacie cvičenia, zlepšovanie pohybu koňa a spôsobu, akým používa a nesie svoje telo, budovanie rovnováhy.

Ďalším veľkým prínosom lonžovanie je pre mňa ako jazdca aj to, že vidím pohyb koňa bez jazdca a viem si lepšie porovnať takýto pohyb s pohybom, keď na chrbte jazdca má. Keď si porovnám video z môjho jazdenia s tým, ako sa kôň pohybuje, keď ho lonžujem, sledujem, či sa kôň pohybuje pod sedlom rovnako, príp. čím mu viem zo sedla alebo zo zeme pomôcť k lepšiemu pohybu.

Málokedy je však moje lonžovanie len o lonžovaní samotnom. Kombinujem ho aj s ostatnými spôsobmi práce zo zeme, napr. s prácou so strachom, ku ktorej som už dávnejšie uverejnila video. Po lonžovaní sa rada idem s koňom aspoň na chvíľku prejsť na ruke (rada prechádzky dopĺňam aj o chodenie hore kopcom)

Ak ste sa niekedy venovali športu, nájdete tu veľa podobností. Pretože aj kôň je športovec a je jedno, či len rekreačný alebo profesionálny. Aj človek, ktorý by sa len tak bez prípravy vrhol na dvíhanie činiek, beh alebo tenis, si môže nadmerne opotrebovávať a zbytočne preťažovať pohybový aparát, prípadne privodiť jeho poškodenie. To isté platí aj pri koňoch.

Aby platilo:

„Športom ku zdraviu a nie k trvalej invalidite.“

Opohybovanie alebo zahriatie

Cieľom tejto fázy je ľudovo povedané: rozhýbať sa. Napriek tomu, že naše kone trávia celý deň v pomerne veľkom výbehu, vždy venujem aspoň 10-15min krokovaniu a klusaniu, aby si kôň zahrial, prekrvil svalstvo, pripravil telo na podávanie výkonu a v neposlednom rade uvoľnil a zbavil sa prípadného napätia. V tejto fáze nežiadam od koňa rýchly pohyb, viacmenej ho nechám ísť v tempe, ktoré mu vyhovuje. Nemám tým na mysli, že ledva zdvíha nohy alebo padá celý na predok, a pod. Potrebujem predsa, aby sa rozcvičil a zahrial!

Strečing

Kôň, podobne ako športovec, potrebuje pred vyššou fyzickou záťažou ponaťahovať a poohýbať svaly, šľachy a kĺby. Ja sa venujem ohýbaniu napríklad formou ohýbacích cvičení do strán a nadol, ale prostredníctvom obratov a cúvania. Zámerne nedávam detailný návod, pretože o strečingu je dobré naštudovať si viac, aby sa nenarobilo viacej škody ako úžitku. Na druhú stranu netreba sa toho báť.

Hlavná práca

Snažím sa trénovať takmer všetko, čo od koňa požadujem v sedle, aj zo zeme.

Výhodou je, že zo zeme mám menej možností „na ovládanie“ koňa a je to pre mňa tým pádom aj skúška, na koľko mi kôň rozumie a chce so mnou ochotne spolupracovať a nakoľko ja „zachraňujem situáciu“ rôznymi pomôckami.

Pri práci zo zeme využívam hlas a pohyb svojho tela, veľa pozorujem, ako kôň na mňa reaguje, a čo viem z toho využiť pri ďalšej práci. Tak som napríklad odpozorovala, že keď sa presuniem viac za koňa okrem toho, že zmenši kruh, začne sa sám viac naťahovať nadol. Nefunguje to síce okamžite v takej viditeľnej podobe ako pri Diane na videu, ale fungovalo mi to pri každom koni. Samozrejme, treba dať pozor, aby z toho nebol „pád“ na predok. Keď vykročím viac k hlave koňa, kruh začne zväčšovať alebo pokračuje priamo.

Ak sa dostanem na úroveň hlavy koňa a zacúvam, kôň sa otočí smerom ku mne, môžem mu napr. v tej chvíli ukázať, aby pokračoval v druhom smere a následne tiež vykročím alebo zostanem stáť a dovolím koňovi prísť ku mne.

Na zavolanie k sebe využívam aj pískanie. Uľahčuje mi to neskôr aj prácu s celým stádom, keď ich napr. premiestňujem z jedného výbehu do druhého alebo z iného dôvodu, keď potrebujem, aby prišli všetci za mnou.

Čím bližšie ste pri koňovi, tým výraznejšie na neho pôsobíte. Ja spoločnú reč vždy hľadám najskôr na vodítku, neskôr na lonži, potom na nákrčníku a následne na voľno. Prečo? Lebo sa rada s koňom dohováram v kľude, vysvetľujem mu svoje predstavy a on mi môže v pokoji ukazovať, či chápe alebo ako ich chápe. A takto sa postupne zlaďujeme, ujasňujeme si spôsob komunikácie a obaja sa učíme nepredbiehať, nestresovať, nebojovať, neutekať a neuzatvárať sa.

Vyklusanie, vykrokovanie

Na záver lonžovania nechávam koňa ešte vyklusať niekoľko koliečok a potom sa v rámci krokovania buď hráme- koňa odpojím z lonže, mením tempo v kroku, smer, zastavujem atď, aby ma kôň nasledoval alebo sa ideme prejsť.

Na záver som pre vás zostrihala krátke video o prvej a druhej časti (opohybovanie, strečing), na ktorom uvidíte, že lonžovanie nemusíte byť len „behaní“ do kruhu, ukazujem napr. zmeny smeru, cúvanie, natiahnutie nadol, státie, napojenie. A keďže téma „lonžovanie“ je priam nekonečná, mám toho pre vás pripraveného ďaleko viac. Napr. najčastejšie chyby, pomôcky pri lonžovaní, lonžovanie cez kavalety, lonžovanie na voľno, atď.